Život Prešova
online
online
Frída Bachletová patrila medzi prvé slovenské profesionálne herečky
17.03.2021 Ružomberok
Ružomberok/Bratislava
17. marca (TASR) - Frída Bachletová patrila medzi prvé slovenské
profesionálne herečky. Pred druhou svetovou vojnou hrala takmer na
každom divadelnom javisku na Slovensku. Vo filme sa objavovala skôr v
malých úlohách, diváci ju mohli vidieť v snímkach Katka (1949), Kozie
mlieko (1950), Pole neorané (1953), či Žena z vrchov (1955). V stredu
17. marca uplynie 120 rokov od narodenia Frídy Bachletovej.
Frída Bachletová rodená Hluchá sa narodila 17. marca 1901 v Ružomberku. Po skončení meštianskej školy sa zamestnala ako robotníčka v ružomberskej celulózke a bola zanietenou ochotníckou herečkou v Dělnickej telocvičnej jednote (DTJ). V tom čase sa v nich okrem telesnej a zdravotnej výchovy kládol dôraz aj na duchovné a mravné povznesenie robotníckej triedy v socialistickom duchu.
Už ako profesionálna herečka začínala vo Východoslovenskom národnom divadle v Košiciach (1928 - 1930). V rokoch 1930 až 1933 a 1934 až 1935 bolo jej domovskou scénou banskobystrické Stredoslovenské divadlo. Pred druhou svetovou vojnou odišla do Čiech. V pražskom Jiráskovom divadle účinkovala v rokoch 1933 - 1934, nasledovala kočovná Rodenová spoločnosť Komorného divadla z Južných Čiech a Severočeské divadlo v Liberci (1936 - 1937).
Po návrate na Slovensko účinkovala v Slovenskom komornom divadle W. Wagnerovej (1937 - 1939), v Slovenskom ľudovom divadle v Nitre (1939-1945), Slovenskom divadle v Prešove (1945 - 1947), Slovenskom komornom divadle v Martine (1947 - 1951) a v Slovenskom národnom divadle (SND) v Bratislave (1951 - 1963).
Spočiatku bola Bachletová herečka menších epizódnych úloh. Často vystupovala v spevoherných súboroch. Zmena nastala po príchode do SND v Bratislave, kde vynikala v úlohách starých hrdinských žien, babičiek, tetiek, pestúnok, či slúžok. Hodnoverne sa dokázala zžiť s postavami tragických osôb, ktoré museli znášať ponižovanie, trpkosť osudu a rôzne nástrahy života. Bravúrne však zvládala aj komediálne postavy. Vynikala láskavým humorom, sebairóniou, mala cit pre realistické divadlo. Popri hraní bola aj členkou poroty v Ústredí slovenských ochotníckych divadiel.
Koncom 40. rokov 20. storočia sa Frída Bachletová začala objavovať aj na filmovom plátne. Debutovala vo filme Jána Kadnára Katka (1949). Ani tu neodmietala malé alebo len epizódne úlohy. Takto sa objavila vo filmoch Kozie mlieko ((1950), Boj sa končí zajtra (1950), Lazy sa pohli (1952), Pole neorané (1953), Mladé srdcia (1952) a i.
Pre českú kinematografiu ju objavil režisér Ladislav Helge, zahrala si v jeho filmoch Veľká samota (1959) a Bílá oblaka (1962). Dokopy si zahrala v 15 filmoch, preferovala viac divadelné herectvo. Pracovala však aj pre Slovenský rozhlas, dabing a televíziu. Diváci ju mohli vidieť v televíznych filmoch Smrť sa volá Engelchen (1960), Dvanásť mesiačikov (1962), Na brehu priezračnej rieky (1966), či Pasca (1967).
Za svoje herecké umenie na divadelných doskách získala Frída Bachletová v roku 1949 1. cenu Divadelnej žatvy (za hru Kubo) a v roku 1955 titul Zaslúžilej umelkyne. Jej manželom bol herec a spevák Rudolf Bachlet.
Frída Bachletová zomrela 28. decembra 1969 v Bratislave vo veku 68 rokov.
Frída Bachletová rodená Hluchá sa narodila 17. marca 1901 v Ružomberku. Po skončení meštianskej školy sa zamestnala ako robotníčka v ružomberskej celulózke a bola zanietenou ochotníckou herečkou v Dělnickej telocvičnej jednote (DTJ). V tom čase sa v nich okrem telesnej a zdravotnej výchovy kládol dôraz aj na duchovné a mravné povznesenie robotníckej triedy v socialistickom duchu.
Už ako profesionálna herečka začínala vo Východoslovenskom národnom divadle v Košiciach (1928 - 1930). V rokoch 1930 až 1933 a 1934 až 1935 bolo jej domovskou scénou banskobystrické Stredoslovenské divadlo. Pred druhou svetovou vojnou odišla do Čiech. V pražskom Jiráskovom divadle účinkovala v rokoch 1933 - 1934, nasledovala kočovná Rodenová spoločnosť Komorného divadla z Južných Čiech a Severočeské divadlo v Liberci (1936 - 1937).
Po návrate na Slovensko účinkovala v Slovenskom komornom divadle W. Wagnerovej (1937 - 1939), v Slovenskom ľudovom divadle v Nitre (1939-1945), Slovenskom divadle v Prešove (1945 - 1947), Slovenskom komornom divadle v Martine (1947 - 1951) a v Slovenskom národnom divadle (SND) v Bratislave (1951 - 1963).
Spočiatku bola Bachletová herečka menších epizódnych úloh. Často vystupovala v spevoherných súboroch. Zmena nastala po príchode do SND v Bratislave, kde vynikala v úlohách starých hrdinských žien, babičiek, tetiek, pestúnok, či slúžok. Hodnoverne sa dokázala zžiť s postavami tragických osôb, ktoré museli znášať ponižovanie, trpkosť osudu a rôzne nástrahy života. Bravúrne však zvládala aj komediálne postavy. Vynikala láskavým humorom, sebairóniou, mala cit pre realistické divadlo. Popri hraní bola aj členkou poroty v Ústredí slovenských ochotníckych divadiel.
Koncom 40. rokov 20. storočia sa Frída Bachletová začala objavovať aj na filmovom plátne. Debutovala vo filme Jána Kadnára Katka (1949). Ani tu neodmietala malé alebo len epizódne úlohy. Takto sa objavila vo filmoch Kozie mlieko ((1950), Boj sa končí zajtra (1950), Lazy sa pohli (1952), Pole neorané (1953), Mladé srdcia (1952) a i.
Pre českú kinematografiu ju objavil režisér Ladislav Helge, zahrala si v jeho filmoch Veľká samota (1959) a Bílá oblaka (1962). Dokopy si zahrala v 15 filmoch, preferovala viac divadelné herectvo. Pracovala však aj pre Slovenský rozhlas, dabing a televíziu. Diváci ju mohli vidieť v televíznych filmoch Smrť sa volá Engelchen (1960), Dvanásť mesiačikov (1962), Na brehu priezračnej rieky (1966), či Pasca (1967).
Za svoje herecké umenie na divadelných doskách získala Frída Bachletová v roku 1949 1. cenu Divadelnej žatvy (za hru Kubo) a v roku 1955 titul Zaslúžilej umelkyne. Jej manželom bol herec a spevák Rudolf Bachlet.
Frída Bachletová zomrela 28. decembra 1969 v Bratislave vo veku 68 rokov.
www.ZIVOTPO.sk
